Anthropic tento týždeň rozšíril Claude Managed Agents o dynamické workflow: namiesto toho, aby jeden agent spracovával úlohu krok za krokom, vedúci agent napíše krátky program, ktorý prácu rozdelí až tisícke paralelne bežiacich sub-agentov, a na konci výsledky zlúči. Podľa testu, ktorý firma ukázala a popísal The Decoder, sa výrazne zvýšilo pokrytie pri hľadaní chýb vo veľkom kóde — za cenu výrazne vyššej spotreby tokenov.
Čo sa zmenilo
Managed Agents ako hostovaná agentná platforma existujú dlhšie, dynamické workflow sú novinka. Princíp:
- Vedúci agent dostane úlohu a sám napíše orchestrujúci program,
- program rozdelí prácu do fáz a pustí paralelne až 1000 sub-agentov na jedno spustenie,
- každý sub-agent pracuje s vlastným, čerstvým kontextom na svojom reze úlohy,
- záverečná fáza výsledky overuje a zlučuje — práve verifikačná fáza mení hrubú šírku na presnosť.
Kontextové okno prestáva byť limitom, pretože medzivýsledky žijú v premenných skriptu, nie v hlavnej konverzácii.
Test, ktorý má každý citovať správne
Anthropic ukryl 70 chýb do kódovej bázy so 116-tisíc riadkami. Jeden agent našiel pri opakovaných behoch 14 až 27 chýb, dynamické workflow konzistentne 66. Dve dôležité poznámky pod čiarou, ktoré uvádza aj The Decoder: ide o test výrobcu na benchmarku so zasadenými chybami — priateľský práve paralelnému skenovaniu — a nie je jasné, či sa zisk prenesie na iné typy úloh. Číslo 66/70 teda berte ako dôkaz, že paralelizmus funguje pre masívne prehľadávanie, nie ako sľub pre každú úlohu.
Ako to zapnete
V definícii agenta stačí jedno pole:
{
"multiagent": { "type": "multiagent_20261001" }
}Pri tomto type sú workflow aj sub-agenti zapnuté štandardne; workflow bez delegovania zapnete doplnením "subagents": { "type": "disabled" }. Anthropic odporúča do systémového promptu doplniť inštrukciu, ktoré úlohy si paralelný beh zaslúžia — a spúšťať ho len pri nich. Do Managed Agents sa dostanete cez dokumentáciu alebo priamo z Claude Code príkazom /claude-api managed-agents-onboard.
Kedy sa to oplatí — a kedy nie
Praktický rámec rozhodnutia:
- Je úloha prirodzene paralelná? Prehľadávanie stoviek dokumentov, krížová kontrola zdrojov, audit veľkého repozitára: áno. Refaktoring, kde každý krok závisí od predchádzajúceho: nie.
- Je vynechanie drahé? Pri bezpečnostnom audite vynechať 40 zo 70 chýb bolí; pri brainstormingu nie.
- Začnite malým rezom. Pustite workflow na časti úlohy a zmerajte nálezy na dolár, až potom škálujte.
Skeptický hlas existuje aj vo vnútri priemyslu — seniorný inžinier OpenAI označil roje agentov za masívne plytvanie tokenmi. Aritmetika mu dáva za pravdu v tom, že stovky agentov náklady násobia; test hlása počet nájdených chýb, nie cenu za chybu. Ak počítate rozpočet, nastavte si tvrdý strop behu a sledujte spotrebu na úroveň jedného spustenia.
Praktický záver
Dynamické workflow sú zatiaľ najužitočnejšie ako „šírkový nástroj“: všade tam, kde jeden agent musí skúmať a vyberá, pošlite radšej rozdelenú prácu s verifikačnou fázou. Pre tímy, ktoré doteraz stavali vlastnú orchestráciu v LangGraph či podobných nástrojoch, je to prvý dôvod zvážiť, či vlastný orchestrátor ešte potrebujú — ale náklady si spočítajte na vlastnej úlohe, nie na číslach z výrobcu.
