Škodlivé použitie umelej inteligencie patrí medzi hrozby, ktoré by mohli vážne ohroziť prežitie ľudstva. Vyplýva to z novej správy Lancet Commission on 21st Century Global Threats to Health, ktorú komisia predstavila na World Health Summit v Berlíne. The Lancet patrí medzi najcitovanejšie medicínske časopisy sveta, takže zaradenie AI do tejto kategórie nie je mediálny výstrelok, ale postoj vedeckej inštitúcie s váhou.
Čo komisia skúmala
Komisia zložená z 35 expertov hodnotila globálne hrozby pre ľudské zdravie do roku 2100. Ako metriku použila tzv. DALYs (disability-adjusted life years) — stratené roky zdravého života, štandardnú jednotku verejného zdravia, pričom vychádzala z dát Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia (IHME) zo 204 krajín.
Výsledkom je zoznam 17 katastrofických hrozieb. Hrozby, ktoré podľa modelu presiahnu 1 miliardu stratených zdravých rokov, komisia označuje ako „major catastrophic“. Len dve hrozby zo zoznamu dostali označenie s potenciálom vyhynutia (extinction potential):
- škodlivé použitie umelej inteligencie,
- jadrový konflikt.
Podľa spracovania CNN odhad komisie pre škodlivú AI hovorí o približne 10,4 miliardy stratených rokov zdravého života do konca storočia. Ide o odhad modelu, nie o pozorovanie — komisia sama zdôrazňuje neistotu pri scenároch tohto typu.
Čo presne znamená „škodlivé použitie AI“
Komisia nemá na mysli, že AI ako technológia je sama osebe hrozbou. Skúma scenáre zneužitia a nekontrolovaného nasadenia: od dezinformačných kampaní podkopávajúcich verejné zdravie, cez autonómne zbraňové systémy, až po stratu kontroly nad systémami s všeobecnými schopnosťami. Správa zároveň uznáva, že AI má v medicíne obrovský pozitívny potenciál — ide o rozlíšenie medzi prínosom a katastrofickým rizikom.
Prečo na tom záleží
Do roku 2026 sa diskusia o existenciálnom riziku AI viedla najmä v technologických kruhoch a think-tankoch. Lancet Commission mení kontext z troch dôvodov:
- Lekárska autorita. Hrozby pre ľudské zdravie hodnotí komisia, ktorá definovala moderné pojmy globálneho zdravia. Zaradenie AI vedľa jadrového konfliktu nie je redakčná dramatizácia, ale formálna klasifikácia.
- Kvantifikácia. Premena abstraktného „rizika“ na konkrétnu metriku (DALYs) umožňuje porovnávať AI s inými hrozbami — pandémiami, klimatickou krízou či konfliktmi — na rovnakej škále.
- Politický tlak. Správy Lancet Commission historicky ovplyvnili politiky WHO a národných vlád. Regulácia AI sa tak dostáva do agendy verejného zdravia, nielen digitálnej politiky.
Kritika a limity
Správa už čelí otázkam. Odhady katastrofických scenárov do roku 2100 sú nevyhnutne špekulatívne — číslo 10,4 miliardy DALYs vyplýva z modelových predpokladov, ktoré sa môžu ukázať ako príliš pesimistické aj príliš optimistické. Časť vedeckej obce považuje zaraďovanie AI do kategórie vyhynutia za predčasné, kým neexistuje konkrétny mechanizmus, ako by k nemu mohlo dôjsť. Komisia sama prezentuje scenáre ako rámec pre prevenciu, nie ako predpoveď.
Čo z toho vyplýva pre Európu a Slovensko
Európska únia práve implementuje AI Act a hrozby s potenciálom katastrofy sú jedným z jeho dôvodov. Ak sa postoj Lancet Commission presadí v WHO, môže posilniť požiadavky na povinné hodnotenie rizika vysokovýkonných modelov, medzinárodné hlásenie incidentov a bezpečnostné audity — opatrenia, ktoré sa dnes uplatňujú najmä dobrovoľne. Správa zároveň posilňuje argument, že bezpečnosť AI nie je len otázkou technológií, ale verejnej politiky v rovnakom zmysle ako kontrola jadrových zbraní.
