Volebný rozklad v debate o regulácii umelej inteligencie sa v pondelok 13. októbra prehĺbil — a to priamo v britskom parlamente. Pred výborom vo Westminstere predstúpili zástupcovia štyroch najdôležitejších AI firiem a ich postoje sa rozdelili presne napoly: OpenAI a Anthropic sa verejne prihlásili k právne záväzným pravidlám, Google DeepMind a Meta ich odmietli.
Čo sa na vypočutí odohralo
Tom Duff Gordon z OpenAI a Liam Booth-Smith z Anthropic pred poslancami vyhlásili, že pravidlá pre najsilnejšie tzv. frontier modely „by mali byť záväzné“. OpenAI zároveň podporila povinné hlásenie bezpečnostných incidentov a vytvorenie medzinárodnej konvencie o AI — nápad, ktorý v parlamente presadzuje poslanec Byrne a chce ho pretlačiť aj cez britské predsedníctvo formátu G20.
Opačný tábor zastupovali Owen Larter (Google DeepMind) a Rob Sherman (Meta). Obaja argumentovali, že nová legislatíva nie je potrebná; podľa nich stačia technické štandardy a pôsobnosť existujúcich regulátorov.
Ide o pozoruhodný obrat: ešte pred dvoma rokmi sa celý priemysel zhodoval na výzvach proti predčasnej regulácii. Dnes sa línia zlomu prebieha priamo medzi laboratóriami.
Dojem z AISI: inštitút, ktorý môže len prosiť
Vypočutie odhalilo aj skutočnú silu britského AI Security Institute (AISI). Jeho riaditeľ Henry de Zoete priznal, že inštitút testuje modely len vtedy, keď od firiem dostane prístup — a nemá žiadnu právomoc zastaviť vydanie modelu. Cat Little z Cabinet Office potvrdila, že celý britský režim bezpečnosti AI zostáva založený na dobrovoľných záväzkoch.
Inštitút, ktorý má byť poistkou proti rizikám najsilnejších modelov, je dnes závislý od dobrej vôle tých, ktorých má kontrolovať.
Na vypočutí vystúpili aj whistlebloweri z AI laboratórií — Daniel Kokotajlo, Steven Adler a Geoffrey Irving — ktorí poslancov upozornili na rozpory medzi verejnými bezpečnostnými sľubmi firiem a ich internou praxou.
Širší kontext: Londýn tlačí na biobezpečnosť
Vypočutie neprišlo náhodou. V ten istý deň šéf kontrarozviedky MI5 Ken McCallum varoval pred zneužitím AI pri vývoji biologických zbraní a oznámil vznik nového AI Threat Assessment Centre. Vláda zároveň vyčlenila 115 miliónov libier na biobezpečnosť AI a v parlamente leží návrh Cyber Security and Resilience Bill.
Prečo je to dôležité
- Legitimita regulácie rastie: keď o záväzné pravidlá žiadajú samotní výrobcovia modelov, argument „regulácia zabíja inovácie“ stráca univerzálnu silu. Výzva OpenAI a Anthropic sa však dá čítať aj strategicky — záväzné pravidlá by mohli zvýšiť bariéru vstupu pre menších konkurentov.
- Roztržka medzi firmami: Google a Meta vs. OpenAI a Anthropic je nová os sporu, ktorá nahradí doterajšie jednotné priemyselné stanovisko.
- Pre Európu: Británia sa po Brexite profiluje ako „tretia cesta“ medzi regulačným prístupom EÚ (AI Act) a voľnejším americkým režimom. Dobrovoľný model však podľa vlastných úradníkov nefunguje ako poistka — čo posilňuje argumenty za právne záväzný rámec aj na kontinente.
- Pre firmy nasadzujúce AI: povinné hlásenie incidentov, ak prejde, sa dotkne nielen laboratórií, ale postupne aj dodávateľov a integrátorov.
Čo bude nasledovať
Kľúčové bude, či vláda premení vypočutie na legislatívny návrh — zatiaľ hovorí o posilnení AISI a kybernetickej reziliencii, nie o priamom regulovaní frontier modelov. Otázne je aj to, či nápad medzinárodnej konvencie nájde podporu v G20, kde majú USA a Čína na AI zásadne odlišné pohľady.
Záver
Pondelkové vypočutie nemení hneď nič — britský režim ostáva dobrovoľný. Mení však rétoriku: regulácia AI už nie je téma, ktorú priemysel odmietol jednohlasne. Rozdelenie v tábore veľkých firiem je politický priestor, ktorý môže Westminster využiť rýchlejšie, než sa čakalo.
