Torsten Slok, partner a hlavný ekonóm správcu súkromného kapitálu Apollo Global Management, zverejnil v sobotu 24. októbra poznámku s priamym záverom: „Napriek masívnym investíciám a rozšírenému humbuku okolo umelej inteligencie táto technológia priniesla americkým korporáciám mimo technologického sektora nulový finančný efekt.“ Poznámka „No Signs of AI Payoff Outside the Tech Sector“ v newsletteri Daily Spark sa do hodín dostala na predné priečky Hacker News a citujú ju Bloomberg, TechCrunch aj Fortune.
Čo presne Slok ukazuje
Poznámka je päť grafov a niekoľko odsekov — žiadna kauzálna štúdia. Slok delí index S&P 500 na „Mag 7“ (Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft, Nvidia, Tesla) a zvyšných 493 firiem:
- Tržby na zamestnanca rastú pre Mag 7, pre S&P 493 sú ploché (údaje Bloomberg/Macroband, inflačne upravené od Q4 2019),
- Marže ukazujú rovnaký rozštép,
- Produktivita: na sérii SF Fed (utilization-adjusted TFP) podľa neho zatiaľ niet stopy po AI,
- Útraty za tokeny: dáta platobnej platformy Ramp ukazujú, že top 10 % firiem tvorí 99,5 % výdavkov na serving a inferenciu a 80,4 % top 1 % najväčších utrácačov sú firmy podporované venture kapitálom.
Slokov záver: mainstreamová firemná Amerika sa sťahuje a začína vnímať útraty za tokeny nie ako zdroj rastu, ale ako nákladovú položku, ktorá zaťažuje marže. „Príbeh AI sa rozhodne v S&P 493, nie v Mag 7,“ píše.
Prečo podľa neho prenos nefunguje
Slok neverí, že ide len o oneskorenú adopciu. „AI môže byť skvelá kalkulačka, ale v biznise je inteligencia prevažne úsudok,“ argumentuje a dopĺňa, že AI nerozumie zodpovednosti, dôvere, kultúre, nepísaným pravidlám, etickým kompromisom či spravodlivosti — teda práve tým veciam, ktoré formujú reputačné riziko a nakoniec aj tržby a marže.
Čo poznámka nehovorí
Férovosť si vyžaduje tri výhrady. Po prvé, porovnanie agregátov neizoluje efekt AI v konkrétnych firmách — ploché marže môžu skrývať zisky v jednotlivých funkciách. Po druhé, výsledky prieskumov (napr. Remio) ukazujú skromné, ale nenulové produktivitné benefity, takže „nulový efekt“ je interpretácia, nie meraný fakt. Po tretie, agregátne dáta s oneskorením: aj keby AI zisky existovali, v štvrtkových výkazoch by sa prejavili neskôr.
Do rovnakého týždňa zapadá ďalší signál: hlavný ekonóm Goldman Sachs Jan Hatzius v pondelok napísal klientom, že rastový impulz z AI boomu kulminuje koncom 2026 či začiatkom 2027 — „ešte predtým, než sa v posledných týždňoch zintenzívnili obavy o udržateľnosť investičného boomu“.
Na agregovaných číslach pritom visia konkrétne peniaze: do dátacentier, čipov a energií putujú stovky miliárd dolárov ročne a ich návratnosť závisí od toho, či AI dokáže zdvihnúť tržby alebo marže firiem, ktoré ju nakupujú — nielen tých, ktoré ju predávajú.
Prečo na tom záleží
Ak má Slok pravdu aspoň čiastočne, mení sa otázka pre CIO a CFO: nie „koľko AI kúpiť“, ale „v ktorom procese sa prejaví v číslach“. Doterajšia evidencia naznačuje, že lacná inteligencia vhodená do nezmeneného procesu produkuje lacný výstup — redizajn práce ostáva na firmách. Pre investorov je to varovanie, že valuácie AI infraštruktúry (Gartner varuje pred možným odpisom až 3,5 bilióny dolárov investícií do 2030, ak príjmy zaostanú) stoja na predpoklade, ktorý sa zatiaľ v číslach 493 firiem neprejavil. Najbližšie štvrťročné výsledkové sezóny ukážu, či ide o oneskorenie — alebo o systémový problém.
